Evanjelický kňaz, básnik a historik Samuel Tomášik napísal hymnickú pieseň s názvom Hej, Slováci ešte v roku 1834, keď ho rozhorčilo, že v uliciach Prahy počuje nemeckú reč viac ako tú českú. U nás je známa najmä ako oficiálna hymna Slovenskej republiky (1939 – 1945), no okrem toho, že jej vznik inšpiroval pomer češtiny a nemčiny, jej nápev vychádza z poľského hudobného podkladu a hymnou sa neskôr stala aj v Juhoslávii, Srbsku či v Čiernej Hore.
Text:
Hej, Slováci, ešte naša
slovenská reč žije,
Dokiaľ naše verné srdce
za náš národ bije.
Žije, žije, duch slovenský,
bude žiť naveky,
Hrom a peklo, márne vaše
proti nám sú vzteky!
Jazyka dar zveril nám Boh,
Boh náš hromovládny,
Nesmie nám ho teda vyrvať
na tom svete žiadny;
I nechže je koľko ľudí,
toľko čertov v svete;
Boh je s nami: kto proti nám,
toho Parom zmetie.
A nechže sa i nad nami
hrozná búrka vznesie,
Skala puká, dub sa láme
a zem nech sa trasie;
My stojíme stále pevne,
ako múry hradné.
Čierna zem pohltí toho,
kto odstúpi zradne!
Other Media
