V
ýznamným zdrojom informácií o Slovenskom národnom povstaní a nástrojom mobilizácie je Slobodný rozhlasový vysielač. Povstalci odpájajú banskobystrický vysielač od bratislavského vysielania a práve jeho prostredníctvom 30. augusta 1944 prvýkrát verejne oznamujú vypuknutie povstania. Prvá výzva je vysielaná niekoľkokrát za sebou, od 8:00 do 10:00:
„Tu vysielač Banská Bystrica. Oznamujeme obyvateľom Slovenska, že v krátkom čase budeme vysielať dôležité správy. Sústreďte sa okolo dlhovlnného vysielača Banská Bystrica. Upozornite známych a príbuzných, aby počúvali vysielač Banská Bystrica. Slováci, Slovenky, v krátkom čase Vám oznámime z vysielača Banská Bystrica veľmi dôležité správy. Počúvajte dlhovlnný vysielač Banská Bystrica.“
O 11:00 sa oficiálne začína vysielanie Slobodného vysielača - pplk. Mirko Vesel číta Proklamáciu vojenského revolučného vedenia a Ing. Jozef Styk Proklamáciu predsedníctva Ústredného národného výboru.
Rozhlasové štúdio je najprv umiestnené v miestnosti Evanjelického spolku, neskôr sa povstalecký rozhlas presúva do neďaľekej rímskokatolíckej ľudovej školy. Hlavnou časťou vysielania je spravodajstvo - na začiatku hlavne zahraničné, neskôr aj domáce, v podobe situačných správ z jednotlivých častí povstaleckého územia. Pred mikrofónom naživo rozprávajú o svojich zážitkoch z bojov aj vojaci z frontu, väčšina vysielania je silne emotívne podfarbená.
Vysielač na Laskomeri sa 2. septembra 1944 stáva terčom nepriateľských útokov a je vážne poškodený pri bombardovaní. Na druhý deň je nahradený vysielačom na nákladnom aute, ktoré každých 10 dní mení miesto pôsobenia. Povstalecký rozhlas v týchto provizórnych podmienkach a zníženej technickej kvalite vysiela až do 27. októbra, kedy v ranných hodinách odvysiela posledné hlásenie:
"Prestávame vysielať situačné správy, budeme bojovať do víťazného konca...“
