Od marcového vyhlásenia samostatnosti do schválenia ústavy bol oficiálnym názvom krajiny „Slovenský štát“. Od 21. júla ústava zakotvila názov „Slovenská republika“. Výraz „res publica“ (vec verejná) však reflektuje politický republikánsky charakter zriadenia, predpokladajúci legálne súperenie politických síl. Zaužívanejším preto po celý čas ostalo označenie „slovenský štát“. Uprednostňovali ho i sami ľudáci, ktorých hrdosť pramenila z vyhlásenia štátu ako takého.
Ak dnes niektorí autori uprednostňujú označenie "prvá Slovenská republika", symbolicky tým zdôrazňujú jej historický význam a zároveň podsúvajú verejnosti kontinuitu tohto štátu s dnešnou Slovenskou republikou.
Z hľadiska platného medzinárodného práva na území Slovenska trvala existencia Československej republiky neprerušene od roku 1918 do roku 1992 a dnešná SR je de iure prvá. Po ČSR/ČSSR/ČSFR zdedila hranice a všetky medzinárodné garancie. Slovenská republika je nástupkyňou členského štátu protihitlerovskej koalície. Podobne napríklad Francúzi do svojho "počítania" republík nezahŕňajú vojnovú republiku s vládou vo Vichy.
